Dvesto kilometrov pobrežia a takmer ani kúsok sa nepodobá na druhý. Pláže Lanzarote menia charakter každých pár kilometrov, pretože tie isté pasáty, ktoré z jednej zátoky urobia zrkadlo, zo susednej urobia otvorený oceán. Dobre si vybrať je rozdiel medzi dokonalým dňom a veterným.
Za pokojnou tyrkysovou vodou choďte na juh. K zátokám Papagayo na južnom cípe ostrova, vo vnútri chráneného prírodného parku, vedie prašná cesta a malý poplatok za auto: polmesiace zlatého piesku medzi sopečnými výbežkami, plytké a chránené, ideálne na plávanie a šnorchlovanie. Príďte skoro — tieň tu nie je nijaký a napoludnie býva parkovisko plné. Neďaleko sú mestské pláže Playa Blanca aj Playa Dorada ešte miernejšie, so službami a pokojnou vodou pre rodiny.
Za drámou choďte na sever. Famara je obrovská pláž, ktorá sa tiahne kilometre pod útesmi dvíhajúcimi sa do blízkosti šesťsto metrov, a je nádherná za každého počasia. Je to však aj vážna pláž: silné prúdy a vlny lámuce sa priamo pri brehu z nej robia miesto, kde sa skôr surfuje so školou, než bezstarostne kúpe s deťmi. Ten istý vietor, ktorý tu pokazí deň na deke, z nej robí jedno z najlepších miest v Európe, kde sa dá naučiť surfovať.
Za niektorými plážami sa oplatí zájsť už len pre ich zvláštnosť. Caletón Blanco na severe, pri obci Órzola, rozsypáva biely piesok po čiernej láve a vytvára sériu prirodzených plytkých jazierok — najteplejšiu a najbezpečnejšiu vodu na ostrove pre malé deti. Playa Quemada na južnom pobreží je kamienková rybárska osada, kde sa veľa nedeje, a práve o to ide. Zelená lagúna El Golfo patrí k najfotografovanejším pohľadom ostrova a k tým, kde sa kúpať nesmiete: je chránená a more hneď vedľa nej býva zradné.
Tri pravidlá, ktoré ostrov naučí rýchlo. Zelená vlajka znamená plávaj, žltá opatrne, červená znamená, že more už rozhodlo. Prirodzený tieň tu takmer nikde nenájdete, takže si prineste vlastný. A Atlantik je tu skôr osviežujúci než teplý — najchladnejší na jar, najprívetivejší na začiatku jesene, keď mal celé leto na to, aby sa zohrial.